V poslednom období sa v spoločnosti naozaj intenzívne diskutuje o tom, čo je kultúra a aká má byť. Slovenská a žiadna iná, uzavretá, tradičná. Hudba a stánok s pivom? Kultúru tvoria ľudia záujmom, vyvíja sa, je to živý kolos. Kultúra má prepájať, spájať, učiť nás a rozširovať naše poznanie a obzory. 
Píše Matúš Baráth (článok upravený – vydaný LS- 3/2024)
Môžeme si všimnúť, že medzi dominanty miest a obcí patria historické budovy. Radnica, kostol, remeselnícke budovy alebo hrady, zámky. Verejný priestor je to, o čo sa má obec starať a zabezpečiť jeho pestrosť, modernosť a funkčnosť. Príkladom je aj naša nová knižnica, o ktorej využití sa diskutovalo naozaj dlhé roky.
Prvými lastovičkami sú opravené múry a okolie evanjelického kostola v Nových Košariskách, zrekonštruovaný kríž v Jánošíkovej (fotka 1). Som veľmi rád, že napriek pripomienkam sa podarilo tento kríž zrekonštruovať a uchovania umiestnenia za betónovým plotom sa ujal môj nápad na otvorenie plota a sprístupnenie, čím sa z neho stáva dominanta verejného priestoru. Som zástancom toho, že ak máme niečo svetové, pochváľme sa!
Zdá sa, že prvé lastovičky boli naozaj motivujúce. Ďalšou upravenou pamätihodnosťou je kaplnka na Orechovej ulici, takzvané „Božie Muky“. Vysadením stromov a inštalovaním jednej-dvoch lavičiek sa ich význam z minulosti obnoví – miesto, ktoré má poskytnúť priestor na upokojenie a oddych širokej verejnosti.
Toto však nestačí, treba DIGITALIZOVAŤ. Všetky pamätihodnosti sa postupne zmapujú, nafotia, obrázky a popisy sa vložia do databázy, ktorá bude verejne dostupná. Pre všetkých obyvateľov, veď sa jedná o dedičstvo nás všetkých.
Všetko chce čas, energiu a nemalé finančné prostriedky, aby sa plány s verejným priestorom stali naozaj skutočnosťou. Všetko POSTUPNE.
Ďakujem každému, kto myšlienku podporil a nezľakol sa inovatívnosti, v našej kultúre to teda nie je typickým javom.
