„Na slovíčko“ sa u Petra Paľagu pristavil náš kandidát na starostu obce Dunajská Lužná Vladimír Píš
BROČKA, VALLO, LACKOVIČ, VYDROVÁ. VYBRAL SOM 4 OSOBNOSTI, KTORÉ SI V SPOLOČNÝCH DISKUSIACH NERAZ MENOVAL. POVEDZ PREČO?
Oni a pár ďalších sú pre mňa ľudia, ktorí v riadení samospráv hrajú NHL. Je radosť sledovať ich prácu, evidentne ich to baví a napĺňa. Majú víziu a plán, presne vedia kam chcú dostať svoje obce a robia pre to všetky potrebné kroky. Peter Bročka je môj vzor, sledujem jeho prácu už roky. Nedávno som bol v Trnave na skvelej konferencii o mobilite a udržateľnej doprave, pán Bročka tam mal mnoho zahraničných hostí. Veľký rešpekt.
AK SLEDUJEŠ TÚTO KOMUNÁLNU NHL, POTOM URČITE MÁŠ AJ ZOPÁR ĎALŠÍCH KĽÚČOVÝCH POZOROVANÍ, ČI POSTREHOV. ČO OKREM TOHO, ŽE ICH TO BAVÍ, MAJÚ VÍZIU A PLÁN, EŠTE TÍTO LÍDRI MAJÚ? ČO ICH PODĽA TEBA ODLIŠUJE OD SLOVENSKÉHO PRIEMERU?
Od toho priemeru ich odlišuje hlavne to, akými ľuďmi sa obklopujú. Hľadajú odborné riešenia a teda ľudí, ktorí sú schopní tieto riešenia poskytnúť. Nemajú potrebu si na svoje úrady dosadiť kamarátov a známych. Neustále chcú zefektívňovať a zlepšovať procesy. Naučili sa to v súkromnom sektore. Najdôležitejšie ale je, že si uvedomujú svoju absolútnu zodpovednosť za kvalitu života mnohých ľudí. Nerobia medzi nimi rozdiely, skrátka riešia svoje územie od tabule začiatok obce až po tú na konci.
MÁŠ PRACOVNÚ I ŽIVOTNÚ SKÚSENOSŤ Z USA. AKO K TOMU DOŠLO?
Ešte počas VŠ sme tam s kamarátmi chodili cez leto na work&travel. Makali sme na stavbách a po večeroch v reštaurácii. Vtedy bol dolár okolo 50 korún, takže sme si odtiaľ nosili pekné vreckové. Majiteľ stavebnej firmy bol fajn chlapík a po VŠ ma k sebe do firmy zobral na internship. Najprv som normálne makal s chlapmi na streche, časom som začal preberať viac a viac z agendy môjho šéfa až som nakoniec bol ten, čo dával cenové ponuky na stavebné diela. Dnes je to naopak, pri práci na obecnom úrade v Dunajskej Lužnej pýtam cenové ponuky od stavbárov ja.
TVOJA AMERICKÁ KAPITOLA TRVALA AKO DLHO?
Pôvodný plán bol jeden rok. Jeden dobrý priateľ, ktorý tam emigroval v roku 1985 mi vtedy povedal, že kto v Amerike zostane jeden rok, už nikdy neodíde. Ja som zostal päť rokov. Chýbala mi rodina a kamaráti.
DOMOV JE DOMOV. V 90.ROKOCH SOM MAL PRÍLEŽITOSŤ V TORONTE SPOZNAŤ SKUPINU NAŠICH EMIGRANTOV. MALI ÚSPEŠNÉ PRÍBEHY. ONI TO NEPOVEDALI OTVORENE, ALE ZAHAĽOVALO ICH NEVIDITEĽNÉ SÚKNO CLIVOTY. VYŽAROVALI TÚŽBU PO DOMOVE. MALI VŠAK UŽ SVOJE ROKY, ODIŠLI PREVAŽNE V ’68, A TAK OSTALI UVÄZNENÍ VO SVOJICH ŽIVOTOCH ĎALEKO OD DOMOVA. CHCEM TÝM PODČIARKNUŤ, ŽE SI SPRAVIL MÚDRE ŽIVOTNÉ ROZHODNUTIE. KOĽKO SI MAL ROKOV PO NÁVRATE A AKO SI NALOŽIL S TAKOUTO SILNOU SKÚSENOSŤOU?
Presne takých ľudí som stretol aj ja. Žili tam dlhé roky, mali tam domy a úspešné firmy, mali tam už naozaj silné väzby. Všetkým do jedného chýbala domovina, niekedy mi až pripadali akoby žili bez duše. Hneď ako som pochopil, že by ma nečakalo nič iné, som zobral nohy na plecia. Vtedy som mal 28 rokov. Zamestnal som sa vo veľkej nadnárodnej spoločnosti, v ktorej som pracoval 10 rokov. Najviac som sa tešil z toho, že rodinu môžem vidieť kedykoľvek si zmyslím. Možno to bude znieť zvláštne, ale ja som na Slovensku našiel oveľa viac slobody.
POTVRDZUJEM TENTO PARADOX. PO NEŽNEJ TO TU BOLO AKO V ŽIVOM LABÁKU. RODIL SA NOVÝ SYSTÉM, POHYBOVAL SOM SA BLÍZKO ĽUDÍ Z OBLASTI NÁHRADNEJ RODINNEJ STAROSTLIVOSTI A PRICHÁDZAJÚCI ZAHRANIČNÍ EXPERTI BOLI ÚPLNE NADŠENÍ Z ROZSAHU OTVORENÝCH PRÍLEŽITOSTÍ. TO BOLO ČOSI UNIKÁTNE. A ZÁVIDELI…
LENŽE TO BOLI ROKY DEVÄŤDESIATE.
ČO ZA SLOBODU SI PO NÁVRATE Z AMERIKY NAŠIEL DOMA TY?
Po návrate z Ameriky som vlastne až doma našiel krajinu neobmedzených možností. Teda aspoň ja som to tak cítil. Začal som si budovať kariéru u dobrého zamestnávateľa, ktorý poskytoval perspektívu rastu a mnohých možností školení a rozšírenia vzdelania. Veľmi veľa som vtedy pracovne cestoval po celej Európe. Páčilo sa mi, keď som cez týždeň lozil po Paríži, Lisabone, Londýne či Varšave, ale víkendy som mohol väčšinou tráviť doma na Slovensku.
TO ZNIE VZRUŠUJÚCO. OBZVLÁŠŤ PRE ČLOVEKA BEZ ZÁVÄZKOV. APROPO AKO SI NA TOM BOL TY SO ZÁVÄZKAMI V TOM ČASE?
V tom čase som stretol svoju manželku Vlaďu. Obaja sme mali tridsiatku na krku takže sme sa relatívne rýchlo pustili do budovania zázemia a rodiny.
VLADIMÍR A VLADIMÍRA. AKO STE SA STRETLI?
Na Hviezdoslavku. Zbalil som ju na prvé rande. Potom sme sa vzhľadom na pracovné povinnosti a moje cestovanie nevedeli pár týždňov zosynchronizovať, ale pamätám si, že ďalšie rande sme mali na Vladine meniny, 16.októbra. Presne o rok na to bola svadba.
KRÁSA! TAK HVIEZDOSLAV OD ZAČIATKU BDIE NAD VAŠOU LÁSKOU!
„Tys´môjho neba hviezda / Tys´môjho jara kvet:/Čo kvietok, noženo mi kvitni,/Čo hviezda, noženo mi svieť!/“
LUŽNÁ SA DO VÁŠHO UŽ SPOLOČNÉHO PRÍBEHU DOSTALA KEDY A AKO?
Mali sme tu viacero kamarátov, chodili sme z Petržalky za nimi na grilovačky a tak. Vždy sa mi páčili jazerá, obaja sme otužovali, Vlaďa dodnes pláva celú zimu. Dunajská Lužná má skvelú polohu. Jazdím na cesťáku a hrávam hokej, hrádza a neďaleký zimný štadión sú pre mňa top. Ja som vyrastal v rodinnom dome a to isté sme chceli aj pre naše deti. Dunajská Lužná bola jasná voľba, žijeme tu sedem spokojných rokov.
AK BUDEŠ TAKY DOBRÝ, PRIBLÍŽ NÁM ŽENU SVOJHO ŽIVOTA. KTO JE VLADIMÍRA PÍŠOVÁ?
Rodina je pre Vlaďu absolútna priorita. Je veľmi kľudný a rozvážny človek. Ak sa mi v minulosti niečo nedarilo, vždy ma vedela povzbudiť a motivovať. Vie človeku načúvať, vžiť sa do jeho situácie a vždy dokáže pomôcť. Ak majú problém jej kamošky, väčšinou chodia za Vlaďou. Pomôcť v rôznych situáciách je jej prirodzený dar, to že vyštudovala psychológiu tento dar asi ešte umocnilo. Ale pánečku, niekedy mám pocit, že nepoznám nikoho tvrdohlavšieho
ČO TI VLAĎA PRVÉ POVEDALA, KEĎ SI SA JEJ ZVERIL, ŽE CHCEŠ KANDIDOVAŤ NA STAROSTU?
V tom čase už dlhšie vnímala, že ma práca pre obec naozaj baví. Fakt, že to chcem posunúť do vyššieho levelu vnímala ako ďalší logický krok. Veľmi ma v tom podporuje.
AKÝM RIADENÍM OSUDU SI SA TY VLASTNE OBJAVIL NA INVESTIČNOM ODDELENÍ NÁŠHO OBECNÉHO ÚRADU? S TAKÝM CV-ČKOM (VZDELANÍM, PRACOVNÝMI SKÚSENOSŤAMI, JAZYKOVOU VÝBAVOU) BY PO TEBE S RADOSŤOU SIAHLI MEDZINÁRODNÉ FIRMY ZA NÁSOBKY PLATU, KTORÝ TI DOKÁZALA PONÚKNUŤ OBEC.
Ja aj Vlaďa sme vtedy pre také medzinárodné firmy pracovali. Tie firmy ponúkajú dobré platy, ale nie je to zadarmo. Obaja sme boli celé dni v práci. Kým sme mali v škole len staršieho Sebastiána sa to ešte dalo zvládať. Ale keď už išiel do školy aj Matias, začalo toho byť veľa. Jedného dňa sme si povedali, že tá naháňačka musí skončiť. Rozhodovali sme sa kto z nás dvoch si nájde prácu, kde nie je taký časový nárok. Hviezdy to zariadili tak, že vtedy Vlaďa dostala ponuku manažovať celú ich bratislavskú pobočku. A bolo vymaľované. Zhodou okolností, v tom čase vyšla von pozícia na Investičnom oddelení Obecného úradu v našej obci. Keby mi v tom čase niekto povedal, že v roku 2022 budem kandidovať na starostu Dunajskej Lužnej, tak tomu asi len ťažko uverím.
NO DOBRE, ALE STAROSTA TO NIE JE ANI ZAMESTNANIE, ANI POVOLANIE, ALE AZDA POSLANIE. TVOJ PRACOVNÝ ČAS SA BUDE PRELIEVAŤ DO ČASU S RODINOU. SKRÁTKA OBEC BUDE U VÁS DOMA OD RÁNA DO VEČERA, AJ PRI OBEDE A MOŽNO AJ NA DOVOLENKE. NA TOTO STE AKO PRIPRAVENÍ?
Za tie 4 roky chlapci povyrástli. Sú v podstate samostatné jednotky, školu zvládajú na jednotky, na tréningy alebo krúžky sa v rámci obce presúvajú sami. Vlaďa medzi časom tiež zmenila zamestnanie a už to pre ňu nie je tak časovo náročné, taktiež už nemusí tak veľa cestovať. A áno, súhlasím, že byť starostom je poslanie. Obec máme doma od rána do večera už dnes. Minulý týždeň som na dovolenke v Chorvátsku riešil viacero vecí v súvislosti s projektami v našej obci. Nevadí mi to, svoju prácu mám rád a s týmito vecami počítame.
V DUCHU SI VRAVÍM, ŽE VLAĎA MUSÍ BYŤ SVÄTICA, KED TI TVOJE AŠPIRÁCIE TAKTO PRAJNE SCHVAĽUJE A POŽEHNÁVA. TO JE ÚŽASNÉ!
TERAZ V ZÁVERE UŽ LEN NA ODĽAHČENIE:
TVOJA OBĽÚBENÁ KNIHA?
Mám rád biografie. Najlepšie boli Baťa a Jobs.
OBĽÚBENÝ FILM?
Good Will Hunting
OBĽÚBENÁ HUDBA?
Najlepšia kapela je Faith No More.
MÁŠ NEJAKÉ SVOJE KRÉDO?
„Ľudia pochybujú o tom čo hovoríte, ale uveria tomu, čo urobíte.“
VLADO, ĎAKUJEM ZA ROZHOVOR.
