„Na slovíčko“ sa u Petra Paľagu pristavil náš kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva Martin Mosný
MARTIN, VIEM O TEBE, ŽE SI VYRÁSTOL V LUŽNEJ. AKÁ JE HISTÓRIA TVOJHO RODU NA TOMTO ÚZEMÍ?
Moji starí rodičia z oboch strán pochádzajú z myjavských kopaníc a po vojne sa – spolu s mnohými ďalšími – presťahovali do našej obce, a tak vlastne vznikli Nové Košariská. Moji rodičia sa už narodili tu, no väzby na „rodný kraj“ sú stále silné. Ja sám som sa narodil v čase, keď sa zlučovali tri obce do Dunajskej Lužnej, takže sa dá povedať, že som s ňou a v nej vyrástol.
PRIBLÍŽ NÁM OBEC TVOJHO DETSTVA. AKÁ BOLA? AKÉ SÚ TVOJE NAJSILNEJŠIE SPOMIENKY? KTORÉ TAJNÉ MIESTA BOLI TIE VAŠE?
Pamätám si typické detstvo na dedine. Do školy a do obchodu sme chodili pešo alebo na bicykli, po škole sme na ulici alebo v parku hrávali futbal a vo vetrolamoch sme si stavali bunkre a hrali sme sa na indiánov. Každý každého poznal, vzájomne sme si pomáhali a dialo sa mnoho dedinských spoločných akcií. Rodičia a starí rodičia pracovali na družstve, ktoré bolo často stredobodom diania. Keď prichádzali v júli do obce kombajny na žatvu, ľudia stáli na ulici a mávali im. Bolo to krásne dedinské detstvo…
NÁDHERA. SKRÁTKA ŠŤASTNÉ DETSTVO. V MNOHOM URČUJE NAŠE ŽIVOTY AJ V DOSPELOSTI. VY SI TO S VALIKOU NEPOCHYBNE VEĽMI DOBRE UVEDOMUJETE A AJ PRETO MÁTE SPOLU TAKÚ ÚŽASNÚ VEĽKÚ RODINU. ŠTYRI KRÁSNE DETI, KAŽDÉ JE OSOBNOSŤOU, INDIVIDUALITOU, KTORÁ SVOJE TALENTY OBDIVUHODNE ROZVÍJA. NO SÚČASNE VÁM TO KLAPE AJ TÍMOVO 
. PREDSTAVÍŠ NÁM, PROSÍM, ČLENOV VAŠEJ RODINY TRICHU BLIŽŠIE?
Základom našej rodiny je manželka Valika, ktorú som stretol na vysokej škole. Vyrástla na Orave a nikdy by vraj nešla bývať na „dolniaky“ – až kým sme sa nestretli Hneď po svadbe sme spolu odišli bývať do Holandska, kde sa nám narodili Dann a Tim. Po návrate do Lužnej k tomu pribudli ešte Max a Eli. Dann bol vždy skôr „akademický“ typ, dnes má 20 rokov a študuje ma matematicko-fyzikálnej fakulte v Prahe. Tim je orientovaný skôr prakticky – všetko chce vyskúšať a má rád dobrodružstvá. Dnes má 18 rokov a čaká ho maturita na gymnáziu. Max, ktorý má 13 rokov je zase odmalička športový typ, všestranne pohybovo nadaný a pripravený pre každú výzvu. Naša princezná Eli, ktorá má 11 rokov zdedila po maminke nekonečnú lásku k zvieratám, najradšej by doma chovala všetky zvieratá sveta a veľmi rada jazdí na koni. Všetci štyria sú však v prvom rade veľmi zrelé a samostatné osobnosti so zdravým sebavedomím, správnymi životnými hodnotami, sociálnymi zručnosťami a širokým spektrom kamarátov. Za to všetko, a aj za to, že fungujeme výborne ako rodina, sme k sebe slušní a rešpektujeme sa, že sa spolu veľa nasmejeme a že máme doma dobrú atmosféru môžeme ďakovať v prvom rade mojej Valike, ktorá sa obetovala pre to, aby to tak bolo a tejto rodine venovala všetok svoj život a hlavne všetku svoju lásku. Som jej za to veľmi vďačný a nesmierne ju ľúbim 
.
SVADBA DOMA A V ZÁPÄTÍ ODCHOD DO HOLANDSKA. ZA ČÍM STE TAM IŠLI A VLASTNE Z AKÉHO DÔVODU STE SA POTOM VRÁTILI? VEĎ HOLANDSKO JE POVESTNÉ VEĽMI VYSOKOU ŽIVOTNOU ÚROVŇOU, PODMIENKAMI PRE VZDELÁVANIE DETÍ A VÔBEC…
Ten odchod do Holandska bol dosť spontánny. V pondelok ráno som dostal ponuku na 3-mesačnú pracovnú „stáž“, počas spoločného obeda s Valikou sme sa dohodli a v stredu som odlietal. Valika dala výpoveď v práci a o dva týždne prišla za mnou. Brali sme to ako príležitosť osamostatniť sa ako rodina, začať spoločný život a tak trochu aj ako dlhú svadobnú cestu . Holandsko je skutočne krajina s vysokou životnou úrovňou, zrelou spoločnosťou, otvorenou komunikáciou a zmyslom pre spravodlivosť, s rozvinutým školským a sociálnym systémom a fungujúcou ekonomikou. Skrátka príjemné miesto pre život a svadobná cesta sa tak natiahla na 10 rokov. Ale doma je doma, raz sme sa chceli vrátiť a keď mal Dann 6 rokov, rozhodli sme sa pre návrat, aby mohol začať chodiť do školy od začiatku spolu s ostatnými deťmi. Dodnes to rozhodnutie neľutujeme. Pobyt v zahraničí nás naučil mať Slovensko rád, vnímať to dobré, čo tu máme (je toho veľa) a zároveň poskytol príklady toho, ako sa dá u nás zlepšovať to, čo až tak dobre nefunguje.
SI UZNÁVANÝM TOP MANAŽÉROM S MEDZINÁRODNOU SKÚSENOSŤOU. AKTUÁLNE RIADIŠ STRATÉGIE VEĽKÉHO TELEKOMUNIKAČNÉHO BIZNISU. AKO VNÍMAŠ ZO SVOJEJ MANAŽÉRSKEJ PERSPEKTÍVY NAŠE OBECNÉ ZÁLEŽITOSTI A NAJMÄ PRÍLEŽITOSTI? AKÚ VHODNÚ STRATÉGIU ZVOLIŤ PRE NÁŠ MÚDRY ROZVOJ?
Mnoho rokov pracujem v sektore poskytovania služieb. Čo som sa pri tejto práci naučil je, že najdôležitejší je správny uhol pohľadu. Častokrát som od svojich kolegov počul, že z našej strany je všetko v poriadku, služba je funkčná a dodržali sme všetky pravidlá, procesy, zákony alebo zmluvy, a teda že problém je na strane zákazníka. Keď sme sa však spýtali zákazníka na jeho verziu príbehu, dostali sme úplne iný obraz, ktorý nám otvoril oči. Pri poskytovaní služieb je totižto najdôležitejší výsledok – a tým je spokojnosť zákazníka. To dosiahneme len vtedy, ak sa na vec budeme vždy pozerať jeho očami. V prípade nášho obecného úradu platí táto analógia tiež, pretože jeho zákazníci (obyvatelia) platia za jeho služby svojimi daňami, či už priamymi alebo nepriamymi. Je potrebné si to uvedomiť pri nastavovaní administratívnych postupov, otváracích hodín, ústretovosti a flexibilite jeho zamestnancov a celkovej kultúre komunikácie. Bude to prínosné pre obidve strany a vznikne nám aj lepšia atmosféra pre riešenie obecných záležitostí a pre diskusiu o rozvoji obce. Pre náš múdry rozvoj je najdôležitejšia práve táto diskusia a prial by som si, aby boli obyvatelia obce v tejto diskusii skutočným partnerom. Viem, akú hodnotu to má – zažil som to v už spomínanom Holandsku.
MARTIN, VEĽMI PEKNE ĎAKUJEM ZA INŠPIRATÍVNY ROZHOVOR.
